Dnes sú určite dôležité témy, ako klimatická zmena, potravinová bezpečnosť, nutričná hodnota potravín, zdravé a dostupné potraviny, kvalita vody, dostatok vody, sucho, záplavy a povodne, erózia pôdy, ubúdanie pôdy, ale aj politická nestabilita, zdravie ľudskej spoločnosti, prosperita, blahobyt, mier, budúcnosť našej a ďalších generácií…. S týmito témami sa každým dňom konfrontujeme. A berieme ich vážne, lebo vchádzame postupne do etapy dospelosti svojho života a o pár rokov preberieme za dianie v spoločnosti zodpovednosť. A aby sme toho boli schopní, musíme chápať súvislosti. A pochopili sme, že zjednocujúcim faktorom, s ktorým všetky tie témy súvisia, je PôDA.
Je fascinujúce, že človek navzdory svojej technickej vyspelosti, umeleckému nadaniu, usilovnosti, pracovitosti, vynaliezavosti . . ., vďačí za svoju existenciu na tejto zemi, tej tenučkej vrstve ornice (anglicky top soil je asi presnejšie) na jej povrchu. A tomu, že prší. Pôda je pre ľudí niečo tak prosté…Zem po ktorej chodíme. Čoby malo byť na nej zvláštne? Keď sa to tak vezme, tak je to vlastne len hlina, zem, blato, roľa, pole, dvor, záhrada… A pritom ide bezo sporu o najzložitejší organizmus, či ekosystém, alebo ak chcete Stvorenie vo Vesmíre. A napriek tomu o nej vieme tak málo.
„Máme viac informácií o pohybe nebeských telies, než o pôde pod nohami.”
Leonardo da Vinci (1452 – 1519)
A to zjavne platí aj dnes.Veď podľa toho čo vieme, vieme že toho veľa nevieme.
Ale niečo o pôde predsa už vieme. Počas nášho, zatiaľ relatívne krátkeho života, sme o pôde počuli aj to, že pôda je najväčšou zásobárňou vody na pevnine. Že pôda má potenciál uložiť všetok uhlík nachádzajúci sa aktuálne na zemi vo všetkých živočíchoch, rastlinách a aj v atmosfére. Že v hrsti pôdy , živej pôdy, je viac živých organizmov, než koľko kedy žilo ľudí na planéte Zem. Že v pôde žije pravdepodobne až 100.000 druhov živých organizmov i keď dnes z nich zatiaľ vedci poznajú len asi 10%. Že na zemi existuje pravdepodobne až 5 mil. druhov húb, z nich väčšina žije v pôde a z ktorých je dnes známych len niečo viac ako 1%. Jednoducho tí najlepší vedci z oblasti pôdnych vied dnes skromne priznávajú, že v súčasnosti nevieme vysvetliť, nerozumieme ani 1% chemických, fyzikálnych, biologických procesov, ktoré v pôde už po niekoľko sto miliónov rokov prebiehajú. Teda aj dnes prebiehajú! Tak že vidieť, že ľudstvo toho o pôde od toho 16. storočia veľa nezistilo. Ale ešte niečo je dôležité: PôDA je entita, od ktorej závisí všetok život na pevnine. 95% všetkých potravín, ktoré konzumujeme sú z pôdy. Až 95% antibiotík, ktoré dnes ľudstvo používa, produkujú pôdne huby. PôDA a ŽIVOT sa za stovky miliónov rokov vyvíjali spoločne. Niet života bez pôdy a niet pôdy bez života. Nie je správne, že sa deti do dnes na základnej škole učia, že pôda je súčasť neživej prírody. My na našej škole už vieme, že je živá. A ten život treba chrániť. Pôdu musíme chrániť. A zdá sa, že to bude na nás. Teda musíme ju zachrániť. Pýtate sa pred čím?
Takže ešte niečo, z toho čo vieme:
Vedci uvádzajú, že človek za 7000 rokov od kedy vzniklo usadlé poľnohospodárstvo už “vybýval” štvrtinu planéty. Zdevastoval pôdu, minul zásoby vody, krajinu premenil na púšť. Len za obdobie tzv “zelenej revolúcie”, hlavne posledných 70 rokov, kedy sa poľnohospodárstvo zmenilo na to dnešné, tzv. priemyselné, sme stratili pôdu o výmere Indie. Máte pocit, že nás sa to netýka? Že nám nič také nehrozí? Tak to sa zobuďme z “hypnózy”. Intenzívne obrábanie pôdy a drastické metódy pri ťažbe dreva spôsobili, že na pevnine sú dnes o 70% menšie zásoby vody, ako pred 100 rokmi. Čiže desertifikácia – rozširovanie púští pokračuje. Seriózne prognózy vedcov predpokladajú, že keď v krajinách mierneho pásma nezmeníme spôsob hospodárenia na pôde a v lesoch, o 50 rokov tu bude klíma rovnaká, ako je dnes v severnej Afrike. Teda aj púšť ako v Severnej Afrike.
Ale pozor! Každý zodpovedný vedec na planéte hovorí, že do roku 2045 klesne svetová produkcia potravín, vďaka devastácii pôdy o 40%. Pritom svetová populácia bude 9,2 miliardy. Ak dopustíme pokračovanie devastovania pôdy, ak nezmeníme základnú paradigmu a pohľad na to, čo pôda v skutočnosti je a akú úlohu hrá v ničení a stratách pôdy dnešné konvenčné poľnohospodárstvo a nestotožníme sa s tým, že sa musí výroba potravín od základu zmeniť, tak všetky doterajšie vojny, čo ľudia medzi sebou viedli, sa nám budú zdať len ako epizodka v dejinách, v porovnaní s tým čo príde, ak sa prognózy naplnia. Hladomory biblických rozmerov. Hrozí, že hladom umrie 1,5 – 1,7 miliardy ľudí. A to sa môže stať v priebehu niekoľko málo rokov. Na dejepise a prírodopise sme sa učili o niekoľkých etapách vymierania druhov. Dnes nás však ohrozuje vymieranie PôDY. A deje sa to každú hodinu, každú sekundu. Aj v tejto chvíli sa to deje.
Pôda je dnes v ohrození. Priam v smrteľnom nebezpečenstve. Je stále viac evidentné, že následky desiatok rokov devastácie vďaka veľkovýrobnému, priemyselnému, chemickému, monokultúrnemu hospodáreniu sa dnes so stále „dokonalejšou“ technikou prejavujú výraznejšie. „Správny agronóm“ sa vraj dnes pozná podľa toho, že sa riadi heslom „keď nedáš, tak ani nečakaj, že dostaneš“. To samozrejme znamená, že čím viac postrekov, čím viac hnojív a čím intenzívnejšie – “kvalitnejšie” pripravíme pôdu, tým lepšie. A za to tí “hospodári” dostávajú dokonca ocenenia. Rôzne „NAJ“ za najvyššie úrody. Zaujíma niekoho za akú cenu tie najvyššie úrody sú? Tým nemyslíme peniaze, ale aké to má dopady na pôdu, ekológiu na vodu, na diverzitu. Na prosperitu budúcich generácii. Trvalého hospodárskeho rastu sa nenajeme. A len mimochodom. Keď bádame v prírode a prírodou riadených procesoch, našli sme len jediný jav, ktorý je charakteristický trvalým rastom. Tým je rakovina.
A čo s tým môžeme urobiť my? Študenti, mladí ľudia, budúca generácia hospodárov? Ale aj všetci ľudia, ktorí ste dobrej vôle a nie je vám to ľahostajné?
Stále si musíme uvedomovať a opakovať, že pôda je skutočne v obrovskom ohrození. Niektorí odborníci upozorňujú, že pri súčasnom spôsobe využívania pôdy aj na mnohých miestach Európy nám ostáva tak 50 – 60 žatiev (Paul Hawken, Václav Cílek). Podľa Václava Cíleka je u nás takto ohrozená celá Panónska kotlina, od Znojma, cez Záhorie, Trnavská tabuľa, veľká časť Maďarska až po Balkán, s priľahlými časťami Rakúska. My, budúci hospodári slovenskej krajiny, musíme preto hlasnejšie upozorňovať, že ešte máme čas niečo zmeniť. Preto nečítajme tie nezmyslené tabuľky čo uvádzajú, že koľko živín plodina pri danej úrode z pôdy zobrala a teda koľko živín (hnojív) následne treba do pôdy vrátiť, aby dala rekordnú úrodu. Učme sa pestovať plodiny a starať sa o pôdu tak, aby po zbere úrody každý rok bola pôda o ďalšie živiny bohatšia. Učme sa o pôde a spoznávajme pôdu, ktorá nám bola zverená a snažme sa pochopiť, čo je podstatou jej úrodnosti a života v nej. Pôda predsa rodila dávno pred tým, než ju začal človek obrábať. Jej úrodnosť sa predsa zvyšovala napriek tomu, že tu človek nebol. Učme sa pestovať rastliny tak, ako to robí príroda a snažme sa pochopiť vzťahy, ktoré v nej fungujú a vďaka ktorým sa po milióny rokov tvorila jej plodnosť a úrodnosť. Z biológie predsa vieme, že každý prírodný, neporušený ekosystém je zo svojej podstaty produkčne prebytkový. Keby to tak nebolo, nebol by život na planéte. A neboli by sme tu ani my.
Zachráňme pôdu a pôda zachráni nás. Sme v tom všetci spolu. Ale my budúci poľnohospodári, roľníci, záhradkári a všetci, čo budeme hospodáriť, alebo už hospodárime na pôde, budeme mať za ňu aj zodpovednosť. A z nášho pohľadu, zmena prístupu k pôde je tak trochu aj o hľadaní zmyslu života. Henry Ford povedal: „Podnik, ktorý neprináša nič iné než peniaze, je úbohý podnik.“ A čo teda môžeme v našom živote zmeniť? Niekto múdry povedal: “Keď chcete zmeniť malé veci v živote, zmeňte spôsob, ako veci robíte. Keď však chcete zmeniť veľké veci v živote, zmeňte spôsob ako sa na veci pozeráte.”
Musíme si uvedomiť, že každý náš skutok má vplyv na každý ďalší skutok. Náš, alebo skutky iných ľudí. Ako keď kvapka vody rozvíri vodnú hladinu. Aké teda rozhodnutie spravíme, aby sme pozitívne ovplyvnili našu pôdu, našu krajinu, naše Slovensko? Aby sme pozitívne ovplyvnili túto našu krásnu Matku Zem? Preto: spolužiaci, kamaráti, kolegovia, oco, mama, dedko, babka . . . . Všetci ľudia dobrej vôle. . . . Všetci, čo máte otvorené srdce, pridajte sa k tejto našej výzve a zachráňme spolu pôdu. Zachráňme pôdu pre deti našich detí!